Problémy Hľadajúceho / Peter Masters

7. "Nedokážem nájsť Krista kvôli svojim pochybnostiam a kvôli tomu, že nerozumiem v Biblii všetkému." Je vysoko pravdepodobné, že niet hľadajúceho človeka, ktorý by nemal žiadne pochybnosti alebo ktorý by rozumel mnohým veciam v Biblii. Spasiteľ učil, že pokiaľ sú ľudia ľahkovážni, nebudú mať s pochybnosťami problém. Diabla opisoval ako orientálneho despotu, ktorý má svojich otrokov (neveriacich) bezpečne pod zámkom vo svojom opevnenom paláci. Lukáš 11,21 hovorí - "Keď silný ozbrojenec stráži svoj palác, v pokoji sú jeho veci." Pokým sme bezpečne v jeho moci, diabol nemá dôvod trápiť nás pochybnosťami. No hneď ako začneme hľadať cestu úniku, boj sa začína a diabol vrhá do našich myslí pochybnosti. Keď sa nepriateľ našich duší snaží zastaviť náš útek ku viere, je samozrejmé, že budeme mať pochybnosti. Tieto pochybnosti však nezabránia Bohu, aby počul našu modlitbu pokánia. Mali by sme vtedy použiť modlitbu muža, ktorý povedal Kristovi: "Pane, verím, pomôž mojej nevere!"(Marek 9,24). Modlil sa napriek slabosti svojej viery a Pán ho vypočul mocným spôsobom. Je nutné rozumieť množstvu vecí z Biblie nato, aby sme mohli pristúpiť k Bohu? Celkom určite nie. Odkladať pokánie a modlitebnú prosbu o spasenie, až kým nebudete mať lepšie porozumenie Biblii, je ako snažiť sa o to, aby koňa ťahal voz. V 1.Korintským 2,14 čítame: "Telesný (rozumej neobrátený) človek nechápe vecí Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať." Keď sa Svätý Duch dotkne našich sŕdc, posolstvo evanjelia sa nám stane jasným, no až po pokání sa naše oči otvoria k plnšiemu a narastajúcemu porozumeniu učenia Biblie. Prvá vec, ktorú musíme urobiť, je dôverovať Pánovi v pokání a hľadaní spasenia, a keď získame schopnosti obráteného človeka, začneme vidieť Božie Slovo a rozumieť mu úplne novým spôsobom. Žiaden perspektívny študent by neváhal s podaním žiadosti o prijatie na vysokú školu preto, lebo ešte nemá plné porozumenie príslušnému odboru, a podobne žiaden hľadajúci nedokáže uchopiť veľké pravdy, ktoré bude objavovať až po obrátení. Urobte najskôr to najdôležitejšie prijatím posolstva spásy, ktoré vám už Svätý Duch objasnil, a konaním podľa neho - potom získate viac svetla. Vezmite učenie, ktorému rozumiete - o Kristovej smrti ako obeti zmierenia, o obrátení a o pokání - a odpovedzte naň. A keď Boh milostivo zmení váš život, vtedy sa začne vaša cesta do Biblie a hlbokých vecí Božích.

8. "Nedokážem uveriť evanjeliu a obrátiť sa ku Kristovi, pretože biblická cesta spasenia sa mi zdá príliš jednoduchá." Niektorí hľadajúci majú pocit, že spasenie by malo byť oveľa ťažšie a komplikovanejšie ako len dôverovať v Kristovu obeť zmierenia a činiť pokánie z hriechu. Zdá sa im to príliš bezbolestné a intelektuálne nenáročné. Nemali by sme vykonať niečo dôležité a významné, čím by sme si zaslúžili prijatie u Boha? Skutočnosť je tá, že Kristovo spasenie je oveľa ťažšie a zložitejšie, ako si dokážeme predstaviť. Môže byť jednoduché pre nás, no bolo neopísateľne ťažké pre Krista. Počúvajte Pavla, ktorý sa modlí o to, aby ľudia v cirkevnom zbore v Efeze mohli pochopiť nesmiernosť Kristovej lásky v získaní spasenia pre nás: "Skláňam svoje kolená pred Otcom nášho Pána Ježiša Krista, ... aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, ... aby ste vládali pochopiť so všetkými svätými, aká je to šírka a dĺžka, hĺbka a výška, a poznať lásku Kristovu, ktorá prevyšuje rozum"(Efezským 3,14-19). Spasenie je ten najväčší zázrak vo vesmíre, ktorý je dosiahnuteľný len nekonečnou Božou mocou. Keď Kristus niesol na svojej dokonalej, bezhriešnej duši vinu a večný trest za naše hriechy stlačené do niekoľkých hodín, boli to muky nad ľudské pochopenie. Bolesť spôsobovaná klincami zabodnutými do rúk a nôh, rany po bičovaní a bití, a pomalá, trýznivá smrť ukrižovaním boli prakticky ničím v porovnaní s neviditeľným trestom opustenia zo strany Boha Otca spolu so súžením múk, ktoré sme my mali naveky trpieť v pekle. Spasenie musí byť pre nás jednoduché, inak nemôžeme byť nikdy spasení. Ak by vyžadovalo vysoké intelektuálne schopnosti alebo iné vlastnosti akéhokoľvek druhu, bolo by nielen elitárske, ale nenašiel by sa nikto, kto by mal dokonalé charakterové vlastnosti nevyhnutné pre uzmierenie nekonečného Boha. Ak by vyžadovalo našu spravodlivosť, potom by večnému odsúdeniu neušiel nikto, pretože, ako hovorí Písmo, "Nieto spravodlivého ani jedného"(Rímskym 3,10). Spasenie musí byť pre nás jednoduché, no tá ohavná vina našich hriechov, ktorú Pán cítil a trpel na svojej čistej, nepoškvrnenej osobe na golgotskom kríži, je niečo príliš ohromujúce pre naše pochopenie, ako hovorí známa hymna: Kto z nás tuší a kto vypovie bolesti, čo niesol. Nikdy nenamietajte, že spasenie je príliš jednoduché, pretože nášho Spasiteľa stálo viac, než budeme kedy schopní pochopiť, kým nebudeme vo večnosti. Spasenie "nie je zo skutkov, aby sa niekto nechválil"(Efezským 2,9). Zanechajte pochabú a urážlivú pýchu a príďte pred Pána ako pokorný, núdzny hriešnik prosiaci len o milosť a život...→

Smeje sa Boh z našich plánov?

Pre mnohých z nás prirodzené, že hodnotíme to, čo sa udialo v predchádzajúcom roku, a robíme plány pre nasledujúci rok pre seba, svoju rodinu, zbor, cirkev či firmu. Keď sme pred desiatimi rokmi robili plány a uvažovali o tom, čo asi bude, ako asi svet bude vyzerať v tomto roku , tak je možné, že naše predstavy sú vo svetle dnešnej reality smiešne. V tejto súvislosti ma zaujal výrok režiséra Woodyho Alena: "Ak chcete rozosmiať Boha, povedzte mu vaše plány na najbližšie roky." Neviem, či sa Boh smeje nad našimi plánmi, možno nad niektorými áno. V Božom Slove však čítame, že sa smeje nad plánmi a nástrahami bezbožníkov voči spravodlivým, lebo vidí, že príde deň, keď ich bezbožné úsilie krachne (Ž. 37,12-13). Myslím, že v týchto dňoch, keď opäť vidíme, aké neisté sú všetky ľuďmi vytvorené istoty, keď sa otriasa aj "pevná" mena Euro, keď vidíme, aké rôzne plány okolo nás spriadajú ľudia, ktorí nechcú rešpektovať Boha, čiže "bezbožníci", ako ich nazýva Písmo, keď ťažko môžeme dôverovať sudcom aj politikom, v tejto situácii je dobré mať istotu, že Boh sa nad ich plánmi smeje. Neistota panujúca okolo nás je pre nás ďalším pripomenutím, aby sme svoju dôveru vkladali jedine v Boha. Naše plánovanie môže byť a je vtedy zmysluplné, ak je založené na dôvere v Pána a na dodržiavaní Jeho zákonov. Plánovanie nie je niečo, čo by bolo proti Písmu, proti Božej vôli. V Božom Slove vidíme, že samotný Pán Boh plánoval a plánuje veci a aj nám, stvoreným na Jeho obraz, daroval túto schopnosť. Boh má plán aj pre Tvoj aj môj život, pre život každého človeka. On hovorí v známom odseku svojho slova v liste proroka Jeremiáša: "Ja poznám zámery, ktoré mám s vami - znie výrok Hospodina. Sú to zámery pokoja a nie nešťastí, dám vám budúcnosť a nádej. Keď budete ku mne volať, keď prídete a budete sa ku mne modliť, vypočujem vás"(Jer. 29,11-12). Boží plán pre Tvoj aj môj život, ten konečný plán pre každého človeka je jasný. On chce, aby každý človek bol spasený, zachránený a získal večný život (1.Tim. 2,4). Kvôli tomu prišiel na svet v podobe Pána Ježiša, kvôli tomu obetoval svoj život. Cesta k tomuto konečnému cieľu, k splneniu tohto Božieho plánu však nie je ľahká a Pán Boh nám ani nezasľúbil, že by mala byť ľahká a jednoduchá. "V pláne" sú aj rôzne utrpenia, bolesti a skúšky, ktoré sme prežívali, a budeme určite prežívať aj v tomto a nasledujúcich rokoch, kým budeme žiť na tejto zemi. Pán Ježiš predpovedal viackrát, že rovnako ako Jeho, budú prenasledovať aj nás, Jeho učeníkov, že budeme trpieť pre Neho. "Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás"(Jn. 15,20). Zasľúbil nám však, že uprostred týchto skúšok a utrpení bude s nami, že nás neopustí, že bude s nami po všetky dni až do konca sveta (Mat. 28,20) a že nás nedovolí skúšať nad to, čo zvládneme a znesieme. Nechcel som zamlčať ani túto druhú stránku Božieho plánu pre Tvoj aj môj život, aby sme sa nevznášali mimo reality v nejakých ružových snoch. Je dôležité pre nás vedieť, že aj utrpenie a neúspech sú súčasťou života veriaceho človeka, aby sme neboli prekvapení a nežiarlili na tých, ktorí sa rozhodli žiť bezbožne, teda nie v súlade s Božími zákonmi, s Božou vôľou, a javí sa nám, že sa im darí lepšie ako nám, ktorí sa snažíme žiť podľa Božej vôle a podľa Bohom stanovených pravidiel. Žalm 37, ale aj ďalšie žalmy a odseky Písma nás upozorňujú na základné princípy pri našom plánovaní budúcnosti a ukazujú, že úspech založený na popieraní Boha a Jeho zákonov nie je trvalý a neprinesie želaný efekt. Dôvera v Boha dáva silu konať dobre a žiť v súlade s Božími zákonmi aj vtedy, keď nevidno výsledok, keď sa zdá, že je to zbytočné (v. 3). Pri plánovaní a úvahách nad budúcnosťou nemáme zúfať, ale sa radovať v Pánovi z toho, že tá najdôležitejšia vec tvojho života, tvoja záchrana pre večnosť je už uskutočnená (v. 4). Keď zveríš svoju cestu Bohu a dôveruješ Mu, On zasľubuje, že sa o všetko postará a vykoná v pravý čas (v. 5-6). Aká malicherná je často naša snaha vziať veci do vlastných rúk. Všetko je v Božích rukách, On nám dáva všetko potrebné k životu. Bez Jeho vôle nespadne ani vlas z tvojej hlavy, preto je najlepším riešením zveriť všetky svoje plány do Božích rúk a v utíšení očakávať na Neho (v. 7). Boh sa určite nesmeje z našich plánov, ak ich robíme v pokore pred Ním, hľadajúc a túžiac plniť Jeho vôľu a poslanie, ktoré nám zveril. Smeje sa z ľudí, ktorí si pyšne myslia, že sa bez Boha zaobídu, že si môžu robiť, čo chcú (v. 11-12). Plánujme teda aj udalosti v podľa Božích princípov a budú nám patriť aj zasľúbenia a požehnanie s nimi spojené. Nech sú obe veci - dôvera a spoľahnutie sa na Boha a naše plány - v jednote, a nie v protiklade. Prajem vám aj sebe, aby náš postoj pri akomkoľvek plánovaní bol vyjadrený slovami z listu apoštola Jakuba: "Ak bude Pán chcieť, budeme žiť a vykonáme to alebo ono" (Jak. 4,15).

(Ján Szőllős)

Sedem veľkých právd kresťanstva

"Ale vstaň a postav sa na svoje nohy, lebo nato som sa ti ukázal, aby som si ťa zvolil za služobníka a za svedka i toho, čo si videl, i toho, pre čo sa ti ešte ukážem vytrhujúc ťa z rúk izraelského ľudu a z moci pohanov, ku ktorým ťa ja teraz posielam, aby si otvoril ich oči, aby sa obrátili od tmy k svetlu a od moci satana k Bohu, aby dostali odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou, vierou vo mňa."(Skutky 26,16-18).

Apoštolovi Pavlovi Kristus hneď pri jeho obrátení, na samom začiatku jeho kresťanského života, predložil sedem veľkých právd. Týmito pravdami sa kresťan rodí, žije nimi a správne má v poznaní týchto právd a vo viere v ne aj umrieť. Môžeme na ne pozerať ako na sedem veľkých základných právd kresťanskej viery.

Prvá veľká pravda je o Bohu Otcovi a Božom Synovi

Je to pravda o Bohu a o Pánovi Ježišovi Kristovi alebo inak: o Otcovi a jeho Synovi. Všimnime si, ako Pán Ježiš vtedy, keď sa ukázal Pavlovi, na jednej strane oznámil, že ľudia sa musia obrátiť od moci satana k Bohu a na druhej strane predložil, že budú posvätení (oddelení) vierou v neho - totiž v Pána Ježiša. Osoby Otca a Syna sú tu nerozlučne spojené. Písmo bežne strieda a hovorí, že človek musí veriť v Pána Ježiša Krista - Božieho Syna - a musí veriť v Otca. Z toho, čo je Pavlovi predložené, je zrejmé, že nikto nebude poznať Boha inak ako cez spoznanie Božieho Syna. Preto Ježiš - Boží Syn, musí byť hlásaný, kázaný, vysvetlený, oznámený, aby ľudia mohli poznať Boha Otca. Toto je nerozlučná spojka v Biblii a nachádza sa aj krížom cez knihu Skutkov.

Druhá veľká pravda je o satanovi, padlom anjelovi a o horde nespravodlivých anjelov

Pán Ježiš Pavlovi hovorí: "musia sa obrátiť od moci satana k Bohu". Satan existuje, je reálny, je to skutočná bytosť. Je to bytosť pôvodne stvorená ako mocný anjel, ktorý sa však v pýche vzbúril proti svojmu Stvoriteľovi a stal sa tvorom plným klamstva a skazy. Okrem neho existujú aj padlí anjeli (voláme ich tiež démoni), ktorí pôsobia v tomto svete tak, že oslepujú ľudí, zatvrdzujúc ich srdcia, vyťahujú z nich Božie slovo a všemožne sa snažia, aby neuvideli Krista. Robia všetko možné preto, aby ľudia neuvideli a neporozumeli, že Kristus je Božia sláva, že Kristus je dokonalý božský obraz Otca, že Kristus je večný Boží Syn a že jeho dielo je k spaseniu postačujúce. Pavol s tým musí celý život počítať. A my tiež.

Tretia pravda je pravda o skazenosti a hriešnosti človeka, ktorý je od narodenia pod mocou hriechu a diabla

Pán Ježiš Pavlovi hovorí: "musia sa obrátiť od tmy k svetlu a musia dostať odpustenie hriechov". Písmo nás jasne učí, že v každom jednom človeku, ktorý svoj život neodovzdal Kristovi, od narodenia vládne hriech. Boží verdikt nad nami je jednoznačný, všetci sme zhrešili, všetci sme hlboko pod čiarou Božích požiadaviek, všetci sme tak ďaleko od Božích svätých požiadaviek, ako je vzdialenosť z našej planéty na druhý koniec vesmíru. Tento náš hriešny stav je opísaný ako život v tme. Ak človek nevyjde z tmy, v ktorej žije od svojho narodenia, do svetla, do svetla Ježiša Krista, nedostane odpustenie hriechov. Ak sa toto v živote človeka nestane, je s ním zle tu na zemi, ale aj vo večnosti po smrti, pretože ho čaká spravodlivý trest za jeho hriechy.

Štvrtá veľká pravda je pravda o bezpodmienečnej nutnosti čím skôr sa obrátiť

V poverení, ktoré Pán Ježiš Pavlovi dáva, je ďalej zabudovaná pravda o nutnosti obrátenia. Obrátenie je nutnosť, ktorú musí každý jednotlivý konkrétny človek urobiť, ak má mať prospech a požehnanie z diela vykúpenia, ktoré sa takmer pred 2000 rokmi stalo na Golgotskom kríži. Pán Ježiš zomrel na kríži, zaplatil za hriechy, vstal z mŕtvych slávou Otcovou, a tým priniesol dokonalé vykúpenie a očistenie od hriechov. Ale pre koho? Nie pre všetkých automaticky, ale len pre tých, ktorí sa obrátia, len pre tých, ktorí uveria. Takáto je veľká pravda o nutnosti obrátenia. Dielo sa stalo, ale človek nemá z neho úžitok, kým sa neobráti k Bohu, neučiní pokánie (= uzná vlastnú hriešnosť a rozhodne sa odvrátiť od cesty vzbury a neposlušnosti) a neuverí v Ježiša Krista.

Piata veľká pravda je pravda o ospravedlnení

Toto je povedané slovami: aby dostali odpustenie hriechov - a týmto sa myslia tí, ktorí sa obrátia od tmy k svetlu, od moci satana k Bohu. Odpustenie všetkých hriechov je základná zložka ospravedlnenia. Čo presne pri ospravedlnení nastáva? Boh veriacemu odpúšťa všetky hriechy, v Kristovi ospravedlňuje hriešnika a od tej chvíle ho vidí ako úplne spravodlivého (tiež hovoríme, že veriacemu človeku pripočítava Kristovu spravodlivosť). Pripočítanie spravodlivosti je totiž metóda alebo "mechanizmus", ktorým sa úžitok z dokončeného diela Ježiša Krista aplikuje na konkrétneho jednotlivca. Základný prospech z tohto diela pre človeka je ten, že sú mu odpustené všetky hriechy, a to raz a navždy. Preto najväčšia bolesť a problém tohto národa nie je v tom, že v našej krajine sú ateisti - čistých ateistov je v našich končinách pomerne málo. Najväčším problémom je, že mnohí chcú veriť v Krista, len nie tak, že ich celých ospravedlní vo chvíli, keď v neho uveria, ale chcú mať namiesto toho systém spolupráce. Jednoducho, človek chodí niekde do kostola, snaží sa usilovne spolupracovať zvyčajne pod vedením a prostredníctvom ľudí, ktorí sa v danej cirkvi chápu ako kňazi, a je presvedčený, že až keď v tejto spolupráci uspeje, nezlyhá alebo niečo v aktivitách nezanedbá, tak dosiahne ospravedlnenie a získa večný život. Toto však nie je cesta a ani spôsob ospravedlnenia, ktoré boli Pavlovi ako Kristovmu apoštolovi zjavené. Ak sa odkloníme od Pavlovho učenia, bude to mať pre nás smrteľné následky.

Šiesta veľká pravda je pravda o posvätení

Pán Ježiš pri svojom zjavení sa Pavlovi oznámil, že "dostanú odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými, posvätenými vierou vo mňa". Po odpustení hriechov nasleduje život v posvätení. Slovo posvätenie nesie v sebe základnú myšlienku oddelenia či postavenia stranou. Teda po odpustení hriechov človek dostáva podiel medzi tými, ktorí sú vierou v Ježiša Krista oddelení či postavení stranou. Každý úprimne veriaci v Ježiša Krista sa takto stáva oddelený (posvätený) pre Boha, pre Jeho plán a pre službu Jemu. V spojitosti s tým je zároveň navždy zmenené jeho vnútro. Dostáva Svätého Ducha a vďaka tomu je trvalo pripojený k Pánovi Ježišovi prostredníctvom toho istého Ducha. Posvätenie zároveň obsahuje ten rozmer, že kresťan v ňom rastie, resp. má nepretržite rásť, čo je Boží ideál pre jeho život. Ako zhrnutie tejto state zopakujeme to najpodstatnejšie - šiesta veľká pravda je o tom, že pri obrátení nastane trvalé oddelenie človeka pre Boha a službu Jemu.

Siedma veľká pravda je pravda o úlohe viery

Je to viera v Božie sľuby a v osobu Krista, ktorou človek prijíma spasenie a nový život v Kristovi. Je to viera, o ktorej je reč vo verši 18: "Aby dostali odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou, vierou vo mňa." Je to viera a len viera, ktorá sprostredkuje spasenie, záchranu, obrátenie, ospravedlnenie a ktorá človeka prevedie do nového postavenia pred Bohom. Je to viera, skrze ktorú sa človek znova narodí, skrze ktorú môže rásť, patriť Bohu, slúžiť mu, poslúchať ho a nasledovať ho. Vidíme, že viera má strategický dôležitú úlohu a nedá sa ničím nahradiť. Pre človeka niet väčšieho požehnania, než mať živú vieru v srdci, lebo táto ho ako pevné lano spojí s jediným Záchrancom, Pánom Ježišom, podobne ako keď sa topiaci na rozbúrenom mori chytí lana, ktoré mu hodili zo záchranného člnu. Čo má robiť človek kresťan od chvíle obrátenia?

Záverom tohto článku si ešte položme otázku, čo mám robiť, ak sú tieto pravdy už bezpečne skryté v mojom srdci a vierou som si ich privlastnil. Taký človek má potom v prvom rade chcieť, aby sa obrátili ďalší. Má žiť v želaní a snahe, aby ďalší poznali Ježiša Krista a boli spasení. A má tiež každý deň milovať tieto Božie pravdy a v nich rásť, lebo teraz už s ním idú celý jeho kresťanský život.

(Ján Šichula)

                                                                             BIBLIA

     "Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Veď nevieme ani to, za čo sa máme modliť. Ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi"